Aby sa mohli pýtať, zabudnime nachvíľu na kauzy, ktoré mu „hyeny a prostitútky" prezlečené za novinárov stále vyhadzujú na oči:
zabudnime na posedenia v gorilom byte
zabudnime tiež na 80 miliónov vlastnou hlavou
zabudnime aj na údajné frajerky, hodinky za desiatky tisíc eur a Horné Plachtince
neriešme R.F. Development, vinice a bývanie, ktoré si z premiérskeho platu ťažko kúpite
opomeňme poistný trh pre Pentu, SPP pre J&T, privatizáciu Telekomu a predražené Mýto
zabudnime na okamih aj na nástenkový tender a ďiaľnice pre Širokého.
Udobrime sa s Ficom.
Spýtajme sa premiéra pred druhým kolom len jednu jednoduchú otázku:
Koľko z 1,1 milióna voličov SMERu v parlamentných voľbách z roku 2012 mu podľa neho dalo hlas preto, aby v roku 2014, v polovici volebného obdobia zbalil svojich päť sliviek na úrade vlády, tresol dverami a odkráčal do prezidentskej vily pod Slavínom?
Vedieť, čo je správne, a neurobiť to, je najväčšia zbabelosť povedal Konfucius. Priznať v priamom prenose, že istoty nie sú a namiesto toho viesť ťaženie na luxusný predčasný dôchodok platený z našich daní je to isté a výsmech miliónu obyvateľov tejto krajiny.
Žijeme na Slovensku. Je viac ako isté, že premiér na vyššie položenú otázku nikdy neodpovie. Nemusí. Státisíce voličov mu v sobotu 29. marca odpovedia jasnou rečou.